Krupinská planina

Fauna a flóra

Krupinská planina patrí k najkrajším a najhodnotnejším častiam prírody juhu stredného Slovenska. Hodnoty tohoto územia sú znásobené nielen množstvom teplomilných, vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ale aj zaujimavou geografiou. Nachádza sa tu aj Národná prírodná rezervácia "Čabrad". Pre bohatstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov, pripravuje sa vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Krupinská planina. Pri potulkách krupinskou planinou sa môžete okrem kultúrnych a historických pamiatok vnoriť do ticha starých, miestami pôvodných listnatých lesov, ktoré na najteplejších expozíciach prechádzajú teplommilné dúbravy do unikátnych skalných stepí s množstvom vzácnych druhov rastlín a živočichov juhoeurópskeho pôvodu. Flóra Krupinskej planiny je veľmi rôznorodá a pestrá, od skorej jari do neskorej jeseni. Ešte tu i tam ležia zvyšky snehu, keď sa objavujú jej prvé kvety, snežienka jarná, blyskáč jarný a fialka voňavá. Koncom jari a začiatkom leta zažiaria lúky pestrejšími farbami kvetov, kvitnú biele králiky, belasé zvončeky, ružové kukučky, žlté púpavy a nenápadné trávy, ktoré na lúkach prevažujú. Lúčne kvety majú jednú veľkú spoločnú lásku; slnko. Niektoré lúky sú suché a kamenisté, iné zasa vlhké až mokré, z čoho vyplýva, že aj rastliny tam budú odlišné. Na suchých slnkom zaliatych lúkach rastú niektoré vzácne druhy orchideí: prvosienka jarná, prvosienka vyššia, divozeľ tmavočervený.

Bohato sú zastúpené aj iné druhy: iskerník prudký, kotúč poľný, kliček kartuziánsky, horčica obyčajná, bôľhoj lekársky, konvalinka voňavá, rumanček pravý, fialka trojfarebná a iné. Na poliach hlavne na medziach rastie nevädza poľná, čakanka obyčajná a mak vlčí. Trávy tvoria veľmi početnú čeľaď rastlín, ktoré majú mnoho typických spoločných znakov. Steblo je najvýraznejším znakom, a najčastešími zástupcami čeľade sú: lipnica lúčna, traslica prostredná, ostrica lesná, timotejka lúčna, chlpaňa lesná, psiarka lúčna a reznačka laločná. Na jeseň nás lúky prekvapia tmavofialovou farbou jesienky obyčajnej. Krupinská planina je bohatá aj na drevnú hmotu. Najdeme tu topoľ osikový, topoľ čierny, vŕbu košikarsku, brezu previsnutú, ďalej hraba, liesku obyčajnú, buk lesný, dub letný, dub cérovy, jarabinu vtáčiu, hloh jednosemenný. Nezabudnuteľná a ničím nenahraditeľná je vôňa kvitnúceho agáta bieleho a lipi malolistej. Aj toho najnáročnejšieho návštevníka prírody musí potešiť pohľad na nádherné hríby, ktoré sa tu v hojnom množstve vyskytujú. Veď plný košík dubákov, plávok, kuriatok, masliakov či kozákov uspokojí každého hubára.Ani fauna krupinskej planiny ničím nezaostáva za nádhernou flórou. Veď v našich lesoch a potokoch sa vyskytujú veľmi vzácne druhy živočíchov, ktoré sa inde na Slovensku nevyskytujú, alebo len ojedinele. Napríklad modlivka zelená, koník zelený, kobylky, bystrušky, fúzače, nosorožtek obyčajný-kapucínsky, roháč veľký. Najväčší chrobák strednej Europy je samec roháča obyčajného. Roháč sa vyskytuje predovšetkým v zalesnených oblastiach.Veľmi peknou časťou Krupinskej planiny je Čabradská dolina.

To nie len hradný vrch, ale aj chránené nálezisko Čabrad, ktoré je známim náleziskom plazov a obojživeľníkov. Vyskytujú sa tu všetky druhy užoviek a jašteríc. Užovka obyčajná je južnou formou persa, ktorá tu dosahuje najsvetlejší izolovaný výskyt vôbec. Ďalej užovka stromová, užovka hladká a opäť nasadená užovka fŕkaná. V minulosti sa tu v hojnom množstve vyskytovala vretenica obyčajná a vretenica nosorohá. Na svete žije asi stošestdesiať druhov jašteríc, u nás len štyri druhy a všetky sú chránené. Stretnúť sa snimi môžete v záhradách, parkoch, cintorínoch, v ovocných sadoch a v ruinách stavieb. Vďaka svojej potrave, v ktorej je mnoho škodcov, sú veľmi užitočné. Dnes sú však na mnohých miestach ohrozené zalesňovaním, poľnohospodárskou činnosťou a ďaľšími zásahmi človeka.I keď patria do radu plazov, majú dobre vyvinuté nohy. Ich telo je vretenovité, pretiahnuté. Najrozšírenejšia je u nás jašterica krátkohlavá. Vyhľadáva trávnaté porasty v suchom prostredí a kamenisté stráne. Jašterica zelená je najväčším z našich druhov. Môže dorásť až do dľžky 40 cm. Jašterica živorodá sa prvá prebúdza zo zimného spánku. Na horských lúkach, v okrajových záhradách ju za priaznivých podmienok môžeme spozorovať už koncom februára. Jašterica múrová je naším posledným druhom. Zdržuje sa u nás na skalnatých miestach, vlesoch na sutinových svahoch a najmä v ruinách hradov a domov.

Vo vlhkých listnatých lesoch žije slepúch lámavý a salamandra škvrnitá. Nepotvrdená je aj informácia o výskyte krátkonôžky europskej-štíhlej. Na prechádzkach lesom sa môžeme stretnúť s diviakom lesným, muflónom lesným, jeleňou, danielou i srnčou zverou, ale i s líškou, jazvecom, kunou lesnou či kunou skalnou. Žije tu tiež ropucha obyčajná, ropucha zelená, rosnička zelená-stromová, skokan hnedý, skokan ostropyský, skokan zelený, kunka žltobruchá a kunka červenobruchá.Množstvo rybníčkov, mokradí a závlahových systémov je rajom pre zachovanie mokraďových spoločenstiev rastlín a živočíchov. Trsť, trávy a iné rastliny lemujú predovšetkým okraje vôd. Sú bohaté na živiny. Vytvarajú tam potravnú základňu i úkryt pre hmyz, hniezdiace vtáctvo a cicavce, napríklad ondatry a hryzce. Ondatra pižmová sa v súčastnosti hojne vyskytuje na brehoch stojatých a pomaly tečúcich vôd. Aj v katastri obce na lokalite "Demianovka" sa nachádza mokraď, ktorá pre vzácne spoločenstvo rastlín a živočíchov bola vyhlásená za "Významnú prírodnú lokalitu".Je to len zlomok z toho, čo nám Krupinská planina dokáže poskytnúť. Je len na nás, ako budeme s týmto cenným bohatstvom nakladať a čo zanecháme pre krásu a úžitok našej nasledujúcej generácii.

Mokraď v lokalite "Demianovka" ktorá bola pre výskyt vzácnych spoločenstiev rastlín a živočíchov vyhlásená za
"Významnú prírodnú lokalitu", povodňou v roku 1999 stratila prívlastok "Významnej prírodnej lokality", a preto na území katastra obce Dolné Mladonice sa nevyskytuje významná prírodná lokalita, ktorá by mohla biť zaradená do dohovoru o mokradiach.